Rolničky nie sú organ

Autor: Pavol Štulajter | 22.12.2011 o 23:47 | (upravené 23.12.2011 o 8:22) Karma článku: 2,95 | Prečítané:  827x

No to nie, veď "píšťalový" nástroj, svojím zjavom, váhou a hlavne "hlasom", je nenapodobiteľný, najmohutnejší z pomedzi hudobných nástrojov. Jeho vážny zvuk znie majestátne až hrozivo, násobený echom lomených stien kostolov. Vypĺňa priestor vysokých katedrál, akoby chcel vyhnať z budovy všetkých a obsadiť aj ten najmenší priestor praskliny múra sám... Pôsobil na mňa vo vyšších tónoch ako "nezbedný chalan na svojich zakázaných potulkách"... V tých hlbokých zas, ako nahnevaný, basom hromžiaci "zarastený dedo" - vyobrazený na najvyššom mieste medzi farebnými postavami na stenách kostola...

Keď sme sa konečne dostali cez zamrežované a doskami obité okno dva metre nad zemou, do kostolíka Na bráničke, bol už súmrak a v kostolíku tma. Pavučiny, záhrobný pach a kostolné myši... Na piatich katafalkoch pred malým oltárom mramorové sarkofágy, s mierne vysunutou krycou doskou na bok... "Vykrádači hrobiek...!", napadlo nás, pod dojmom nedávno čítaného "Huckleberryho Finna". Tak zo dvadsať trojmetrových drevených kostolných lavíc, stálo v pozadí v radoch... Za nimi - tma... Na zemi sa v prachu povaľovalo všeličo, no biela ľudská lebka, vyčnievala z toho neporiadku. Jaro do nej kopol, ja som ju nahral Mrihovi... Ten samozrejme, ako vždy pri futbale - minul... Bol to zlý pokus osem - deväťročných frajerov, proti zadúšajúcemu strachu z predsudkov, neznámeho tajuplného priestoru... Tma hustla a najradšej by som bol za múrom kostolíka z vonku... Zodpovednosť a spolupatričnosť k tlupe, boli silnejšie. Dali sa rozoznať už len obrysy predmetov a tak sme misiu ukončili. Ešte, skoro po hmate, si každý prisvojil po jednej drevenej píšťale z malého organu a v napätom strachu sme sa o priebehy hrnuli cez otvor v okne vonku... Tam nás čakala Brita, Jarova boxer-suka a nevedela sa od radosti vytešiť. My zas tiež, len čo sme opodiaľ začali skúšať zvuk každej z píšťal... Bolo na sračku vidieť a počuť, čo ten pes dorábal na zvuky torza organu ! Zvíjal sa a zavíjal v ošiali, ako sfetovaný... Hovorili sme si : "Oplatilo sa !" No už sme tam viac nešli...

Rolničky, zvonce, spiežovce - tie všetky znejú v tomto období, najimä v mestách častejšie. Sú nimi doprevádzané predvianočné dni, obsadené ich tenkými hláskami v desiatkach hudobných skladieb, šlágrov. Na horniakoch sa nájdu na postrojoch koní, v rukách betlehemcov, rozozvučia sa pri miernom vyklonení zavesené v zbierkach takmer v každej domácnosti, ktorá sa pýši vnúčatmi. Rozveseľujú svojím optimizmom poslucháča, akoby napodobňovali žblnkajúci potôčik - predzvesť jari, ktorú hoci skryješ do dlane...

Starý kontinent je posiaty množstvom organov, umiestnených hlavne v kostoloch. V tomto priestore je až zázračná strašidelnosť zvuku. Boli a sú súčasťou majestátnosti a rešpektu vyvolávajúce u človeka počas bohoslužieb, hoci ide o dielo človeka. Majú rôzne tvary, veľkosti, vonkajšie opracovanie píšťal a zafarbenia hlasu.

Nedávno som čítal o ozajstnom obrovi medzi organmi, je v USA... Zostrojený r. 1904 pre svetovú výstavu v St. Louis. V roku 1909 ho odkúpil podnikateľ, John Wanamaker a v trinástich vagónoch ho previezol do svojho nového obchodného domu vo Filadelfii. Váži vraj 287 ton, postavený je na piatich poschodiach, má 28 543 píšťal a inštalovali ho celé dva roky. Hrať sa dá na šesť manuáloch, 42 pedáloch a má 729 prepínačov zvukových kombinácií...

To by sa tá chudina Brita asi načisto zbesnela...!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ľudia si môžu dovoliť dospieť neskôr, dvadsaťpäť rokov je nových osemnásť

Vedci naznačujú, že ľudia dnes dospievajú pomalšie.

Čo je nové na SME

Ftáčnik, Frešo, Droba a Kusý. Kandidáti na župana budú odpovedať na vaše otázky

SMEnaživo: Príďte diskutovať s kandidátmi na bratislavského župana.


Už ste čítali?