"Ty sa na to nemôžeš pamätať, keď sme u gazdov sadili kromple a nájom pôdy sme si odrábali počas celého roka na senách, žatve i zbere v jeseň... To bola drina chlapče...! A bývali sme v jednej izbyčke pre sluhov s dvoma malými deťmi bez akejkoľvek sociálnej miestnosti..., všetko von...!" - hovorieva Gitka, staršia sestra. "Keď potom postavili Mostáreň, založili družstvo, bolo už dobre, zarobili sme na všetko čo bolo pre rodinu treba, aj byt sme dostali od mesta."
Osud väčšiny vojnových detí... Vďaka skromnosti a bývalej chudobe - pokrok!
"A ty pamätáš na to, keď nám všetky učebné pomôcky dávali v prvý deň v škole zadarmo ?! Internát na strednej i vysokej bol za drobné, spolu so stravou ?! Po skončení učňovky, alebo akejkoľvek školy sa o teba trhali, aby si k nim nastúpil do zamestnania ?" Len máloktorý z nás nedostal byt podľa predstáv a pri úspornom spôsobe života a chuti makať, postavil dom, chatu a raz za rok rekreácia... Megalizované katastrofálne reči o "komančskej svojinke" - sú predsa demagógia, ktorá nijako neznižovala pocit životných istôt ani slobody (...nech natrhne súčasnú smotánku s celebritami...). Pochopiteľné boli snahy bývalých desať percent znárodnených, dostať späť rodinné majetky a zasa začať žiť nad pomery šedého priemeru - našťastie eliminované - šedým priemerom...
Osudy väčšiny povojnových detí... Nárast životnej úrovne - u všetkých - šťastné detstvá státisícov!(...patril som vtedy k nespokojnej mládeži...)
"Sleduješ ty teraz kauzy krádeží finančných prostriedkov formou verejných obstarávaní, odstupné z politicko hospodárskych funkcií, nasmerované štátne zákazky, navýšené rozpočty stavieb s patričným revanšom diškréciou, odpúšťanie dlžôb daní a odvodov súkromných firiem, predaj štátneho majetku za babku a províziu." Abnormálne rozdiely v príjmoch, s hojnosťou u obslužných a okrajových profesií tvoriacich lacnú zábavu pre spoločnosť. Nič z toho čo si pamätám ja, ako výhody, už nie je a miznú aj súčasné samozrejmosti - istoty do zabudnutia. Pribúdajú stresy a negatívna neistota...
Degradácia úrovne života, návrat do nevykúrených búd, dlžoba z chudoby, lúpenie bezradnými v snahe získať niečo pre prežitie - alebo, zo zúrivosti nad bezvýchodiskovou situáciou, bez oficiálnej možnosti odpracovať si všetko. Dejstvo ďaleko od prepychu a detstvá v triedenej spoločnosti, plné rozčarovaní nad dvojakou šancou a nespravodlivosťou doby...
Nikto ma nepresvedčí, že sa to nedá znova vrátiť do stavu všeobecnej pohody a istoty v prežitie ! Hoci na úkor zazobancov. Kto zažil, pamätá si, vie porovnať a plánuje, nedá sa opiť stvrdnutým rožkom súčasnej demokracie...
Snáď s tým niečo urobí nastupujúca generácia mladých, zlostných z chudoby, poučených spomienkami starších, so schopnosťou žiť bez provízií, dlhu a morálkou bez lízania smotanových zadkov... Reálne podľa rozprávky o "Troch grošoch".