Na lampáreň...

Autor: Pavol Štulajter | 3.2.2012 o 23:02 | (upravené 5.2.2012 o 9:05) Karma článku: 5,96 | Prečítané:  893x

Keď sme v roku 1981 skončili priemyslovku a celí nažhavení chceli zarobiť čo najskôr nejaké prachy, najschodnejší sa zdal byť nábor na letnú brigádu - VSŽ Košice - montáž... Dychtiacich po zážitkoch, sa nás pár prihlásilo a o tri dni sme už skladali cestovné tašky s "výbavou" na Luníku II. V slobodárni, na izbe pre troch s kuchynkou na chodbe. Ubytovanie za pár korún na mesiac. Starí machri, bývajúci tu už niekoľko mesiacov, mali nad nami patronát a radi nás zaúčali na pracovisku i v najbližšej krčme - po robote...

Mostáreň Brezno mala vytvorené čaty údržbárov a opravárov, ktorí vykonávali zámočnícke práce na mostových žeriavoch nad valcovacími stolicami, väčšinou za chodu prevádzky. Práca 12 hodín uprostred leta, vo výškach 6-10 m, nad divo bežiacimi žeravými ingotmi po valcovacej trati... Opravy žeriavových mačiek - ložiská, prevodovky, elektrika, zváranie obslužných lávok... Hrmot, štipľavý zápach kujného železa, horúčava a pokrik spotených montérov, často sa hompáľajúcich v priestore nad peklom, ako opice...

Raz, po prevzatí úloh parťákmi a určení skupín na jednotlivé žeriavy, sme obsadili objekty určené na opravy. Po hodine, jeden zo skúsenejších, nameral na opravovanom moste, viac ako +42°C a aj bez mobilov to za pár minút vedeli všetci... "Chlapi, to nie, nie sme predsa negri ! Máme svoje práva, odbory, niektorí aj červenú knižku, platíme známky, tak nech zvážia... Štrajkujeme !" A bolo tak. Zliezli sme na podlahu haly po železných rebríkoch, čo umastenejší, sme rýchlo vyprali v oceľovom sude s trychlórom monterky a čakali čo bude... O chvíľu prišli traja v modrých plášťoch, s prilbami na hlavách a ceruzkami vo vrecku na prsiach. Jeden z nich sa presvedčil o dôvode štrajku, vyhlásil platenú prestávku v bufete a čakalo sa - na vhodné pracovné podmienky... Vtedy to boli tri hodiny voľnej exkurzie v závode...

O tridsať rokov neskôr, rakúska firma na Záhorí (V.Leváre), kde sa v priebežnej peci vykurovanej elektrikou v atmosfére vodíka, letovali vyhrievacie telesá do rýchlovarných kanvíc... Štvorzmenná prevádzka. Teploty v lete tu boli bežné nad 40°C, no pásová výroba nedovolila a domáci či zahraniční manažéri tvrdo postihovali robotníkov, za oddychové opustenie pracoviska. Často aj za letnú módnu úpravu predpísaného odevu. Zažil som za päť rokov tri úmrtia spolupracovníkov z preťaženia, jeden priamo na pracovisku ! Sťažnosti robotníkov boli na dve veci - na zvýšenie výkonových noriem, to aby nebolo kedy ochladzovať sa a na aktualizáciu zoznamov ľudí k najbližšiemu vyhodeniu z práce. Vládla tichá zlosť a hlasné oplzlé nadávky, z nemohúcnosti zmeniť často neľudské podmienky. Platy trikrát nižšie ako kolegovia v Rakúsku, za takú istú prácu, oni nižší výkon a lepšie pracovné podmienky, u nás neistota z výpovedí - teror.

Keď jeden mesiac bez oznámenia, vedenie reparovalo mesačné mzdy dolu u väčšiny z 500 zamestnancov, konštituoval sa akýsi štrajkový výbor. Aj dovtdy som často všemožne brojil vo vojne s germánmi a ich prisluhovačmi... Pomohol som spísať petíciu pre vedenie s určeným dňom štrajku po nesplnení požadovaného. Oboznámená predsedníčka odborového hnutia v prevádzke, iba cez prestávku, zahájila strašenie z dopadov a dištancovala sa od rebélie, ako vždy predtým... Inšpektorát práce, tiež ako vždy predtým, nič závažné nezistil a ani bez vyzvania neodpovedal na sťažnosť. Pštrosí postoj, nakoniec ako vždy vo zverinci - Slovensko... Niečo sme uhrali, ale netrval ani polrok po výsluchu rakúšákom a letel som aj ja... Dovtedy znížené prémie. Tie som sa pokúsil súdnou cestou dostať, spolu s hodinou odpracovanou navyše pri prechode na zimný čas... naivné ! Dnes závod po vyčerpaní výhod štátu - presťahovaný do Poľska...

Dva príklady riešenia obdobnej situácie zo života. Tak o akej slobode to točíte...?!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?