Konvencie sú - na prd...

Autor: Pavol Štulajter | 7.1.2012 o 10:31 | (upravené 5.2.2012 o 11:47) Karma článku: 5,32 | Prečítané:  744x

...Nehovorím, občas ich sám využívam, tak ako väčšina ľudí - štít istoty na reakciu okolia a úniku pred rozpormi... No keď cítim vo vzduchu vtieravú slušnosť egoistického drzáňa, či bezohľadnosť exhibicionistu pri zneužívaní trpezlivosti a tolerancie, nevydržím. A systém, doba i skúsenosti zo života, si vynucujú byť nekonvenčným buričom častejšie.

Čo z takého VZN mesta, keď na jednej strane umožní v byte bytovky žiť so psom a znepríjemní tak život ostatným - žijúcim iba s ľuďmi ?! Poníži hygienu a premieša ľudské vzťahy so zvieracími nasilu a nekompromisne ?!

Už keď som vstupoval do výťahu so smeťami, kabínka smrdela ako výbeh v ZOO. Zo 48 rodín, má v obytnom dome asi 10 rodín chlpaté, brešúce zviera a toto je najimä vo vlhkom počasí trest pre ostatných. O chvíľu som v suteréne, s plným vedrom zemiakov, vstupoval do chodbičky pred výťahmi do neznáma. V slabom lúči svetla z pivničného okienka za chrbtom, sa pri stene mihlo niečo tmavé a zašramotilo, zafunelo... Zimomriavky mi naskočili a inštiktívne v obrannom strachu som zmeravel medzi dverami. "Stoj ! Kde sa ženieš...?!", zaznel mužský hlas z temnoty. Rozsvietilo sa vďaka snímaču pohybu a urastený tmavý psisko s narazeným ňufákom oňuchával moje nohy. Bol na vodítku končiacom za hranou výťahovej šachty, napnutom od ťahu na oboch koncoch. Kýpťom chvosta nevrtel,obrana v šľapkách nemožná, nuž som len čakal, či ma neznásilní. Situáciu zachránil jeho majiteľ, s nosom veľmi podobným svojmu partnerovi, ostrým nezrozumiteľným brechnutím na psa...

Keď ako prvý nastupoval do výťahu, odmietol som spolucestovanie s poznámkou, že v kabíne je smrad, zožrať sa dobrovoľne nenechám a že na presun psov by malo stačiť aj schodište... Odcestoval nasrdený ako ...z boží vůle král...

 

Leto, vydýchaný vzduch čakárne, jedného z dvoch kardiológov na päťdesiattisíc občanov regiónu, pätnásť, poväčšine starších čakajúcich a jedna stolička na dvoch prítomných... Postavil som sa k otvorenému oknu s vierou, že ťažoba z bolestí v hrudi pominie čo najskôr, veď lekár, ktorý ma sem poslal, pred chvíľou telefonoval, "...aby niečo so mnou bez dlhého čakania urobili !..." Sestra vyšla, vzala záznamy aj od ďalších dvoch a zmyzla za dverami svätyne. Až o dve hodiny, medzitým mi ponúkla pohár vody, oznámila, že "... lekár záznamy preštudoval, no my odchádzame na dovolenku, ste pred operáciou, prídite po nej. Pozrite koľkí ešte čakajú a vy ste nebol ani objednaný !..."

Odkuľhal som sa na operáciu do hlavného mesta štátu a po dvoch týždňoch som sa hlásil v taj istej čakárni. Asi po hodine vrtká sestra vyniesla papier a vyzvala ma k podpisu... Podpísal som poslušne, zobral záznam a pýtam sa :" Kedy vlastne uvidím lekára, ani minule ani teraz - je vôbec v práci...?!" Zasmiala sa spolu s ostatnými v čakárni a pridala kartičku s dátumom ďalšej kontroly - vraj "...už osobné stretnutie s lekárom o mesiac..." Nevyšlo to. Na záznam, ktorý sestra vyniesla s výpisom liekov a že som bol riadne lekárom poučený a oboznámený o rizikách liečby a bla, bla, som ešte pred podpisom pripísal - "Fikcia - lekára som po troch návštevách ani nevidel a neverím, že vôbec existuje...".

Našťastie sa mi podarilo umestniť sa u toho druhého lekára, ktorý reálne existuje a lieči.

Konvenčná slušnosť kvôli vonkajšiemu dojmu je neudržateľná, keď už stúpajú po osobných právach, pohodlí a nervoch človeka, slepí ignoranti - sebci bez empatie...


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?