Rolničky nie sú organ

Autor: Pavol Štulajter | 22.12.2011 o 23:47 | (upravené 23.12.2011 o 8:22) Karma článku: 2,95 | Prečítané:  815x

No to nie, veď "píšťalový" nástroj, svojím zjavom, váhou a hlavne "hlasom", je nenapodobiteľný, najmohutnejší z pomedzi hudobných nástrojov. Jeho vážny zvuk znie majestátne až hrozivo, násobený echom lomených stien kostolov. Vypĺňa priestor vysokých katedrál, akoby chcel vyhnať z budovy všetkých a obsadiť aj ten najmenší priestor praskliny múra sám... Pôsobil na mňa vo vyšších tónoch ako "nezbedný chalan na svojich zakázaných potulkách"... V tých hlbokých zas, ako nahnevaný, basom hromžiaci "zarastený dedo" - vyobrazený na najvyššom mieste medzi farebnými postavami na stenách kostola...

Keď sme sa konečne dostali cez zamrežované a doskami obité okno dva metre nad zemou, do kostolíka Na bráničke, bol už súmrak a v kostolíku tma. Pavučiny, záhrobný pach a kostolné myši... Na piatich katafalkoch pred malým oltárom mramorové sarkofágy, s mierne vysunutou krycou doskou na bok... "Vykrádači hrobiek...!", napadlo nás, pod dojmom nedávno čítaného "Huckleberryho Finna". Tak zo dvadsať trojmetrových drevených kostolných lavíc, stálo v pozadí v radoch... Za nimi - tma... Na zemi sa v prachu povaľovalo všeličo, no biela ľudská lebka, vyčnievala z toho neporiadku. Jaro do nej kopol, ja som ju nahral Mrihovi... Ten samozrejme, ako vždy pri futbale - minul... Bol to zlý pokus osem - deväťročných frajerov, proti zadúšajúcemu strachu z predsudkov, neznámeho tajuplného priestoru... Tma hustla a najradšej by som bol za múrom kostolíka z vonku... Zodpovednosť a spolupatričnosť k tlupe, boli silnejšie. Dali sa rozoznať už len obrysy predmetov a tak sme misiu ukončili. Ešte, skoro po hmate, si každý prisvojil po jednej drevenej píšťale z malého organu a v napätom strachu sme sa o priebehy hrnuli cez otvor v okne vonku... Tam nás čakala Brita, Jarova boxer-suka a nevedela sa od radosti vytešiť. My zas tiež, len čo sme opodiaľ začali skúšať zvuk každej z píšťal... Bolo na sračku vidieť a počuť, čo ten pes dorábal na zvuky torza organu ! Zvíjal sa a zavíjal v ošiali, ako sfetovaný... Hovorili sme si : "Oplatilo sa !" No už sme tam viac nešli...

Rolničky, zvonce, spiežovce - tie všetky znejú v tomto období, najimä v mestách častejšie. Sú nimi doprevádzané predvianočné dni, obsadené ich tenkými hláskami v desiatkach hudobných skladieb, šlágrov. Na horniakoch sa nájdu na postrojoch koní, v rukách betlehemcov, rozozvučia sa pri miernom vyklonení zavesené v zbierkach takmer v každej domácnosti, ktorá sa pýši vnúčatmi. Rozveseľujú svojím optimizmom poslucháča, akoby napodobňovali žblnkajúci potôčik - predzvesť jari, ktorú hoci skryješ do dlane...

Starý kontinent je posiaty množstvom organov, umiestnených hlavne v kostoloch. V tomto priestore je až zázračná strašidelnosť zvuku. Boli a sú súčasťou majestátnosti a rešpektu vyvolávajúce u človeka počas bohoslužieb, hoci ide o dielo človeka. Majú rôzne tvary, veľkosti, vonkajšie opracovanie píšťal a zafarbenia hlasu.

Nedávno som čítal o ozajstnom obrovi medzi organmi, je v USA... Zostrojený r. 1904 pre svetovú výstavu v St. Louis. V roku 1909 ho odkúpil podnikateľ, John Wanamaker a v trinástich vagónoch ho previezol do svojho nového obchodného domu vo Filadelfii. Váži vraj 287 ton, postavený je na piatich poschodiach, má 28 543 píšťal a inštalovali ho celé dva roky. Hrať sa dá na šesť manuáloch, 42 pedáloch a má 729 prepínačov zvukových kombinácií...

To by sa tá chudina Brita asi načisto zbesnela...!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?