Anjel

Autor: Pavol Štulajter | 14.12.2011 o 15:40 | Karma článku: 4,12 | Prečítané:  833x

Nepatril som medzi dobré deti. Veď, čo sa "pamätám", už od troch rokov som fajčil... Najprv som napodobňoval suseda, ujka Omiliaka, ktorý s fajkou "aj spával" a smrdel tak zvláštne pre chlapca. Zastrúhaná "faklička" poslúžila jednak ako zdroj zábavy pre dospelých a - mne sa občas, aj vďaka hereckému výkonu, ušlo potiahnuť si z ozajstnej. No iba do času, kým som nepadol rovno na "papuľu", v ktorej som samozrejme cmúľal papek ! Vraj to bol zároveň moment konca môjho pridájania... Spomienka - v podnebí jama a koniec aj tak len občasného oslovenia -  anjel. Ďalšia suseda Mikovínička, suchá stará dievka, energická "peštianka" s hlasom po "Ligéroskách", sa otravných chalanov rada zbavila za cenu "polovičného vajgla". Poviem vám, Ligeros trhal pľúca, ale kto sa nerozkašľal, bol "primus v partii"...

Ako prvák, som sa najlepšie cítil medzi staršími, tak druhý stupeň ZŠ. Hoci sme museli pre udržanie si náklonnosti starých vlčiakov často kradnúť doma peniaze - pár korún na žvára - tie dobrodružstvá, ktoré sa s nimi dali zažiť...! Pouličné boje s činžiakármi a uličkármi, zlodejina po záhradách, gangy provokatérov a adrenalín na špici pri pomstivých naháňačkách...

Už v prvé roky školy som sa stal jednoznačne - ateista a porušovateľ všetkého božieho... Prvé náboženstvá a kaplán nenávidiaci superaktívne dietky - ovečky, boli asi zlomom. Od nepamäti som neznášal nepochopiteľné farebné obrazy na vnútorných stenách kostola. Nepáčili sa mi tučné, vyžraté postavy polonahých žien a mužov v spletenci čudnej nečinnosti... Alebo, ako v priesvitnom negližé a svätožiarou nevinnosti hodujú pri preplnených stoloch s ústrednou postavou - kňaza. Zarastení, v plamennej debate a gestikulácii, mi len matne pripomínali biblické príbehy z katechizmu. Abnormálne.

No najviac vo mne vzbudzovali akési rozčarovanie, obézne detiská s červenými lícami, brčkavými blonďavými vlasmi, modrými očiskami, našpúlenými ústami, ozbrojené lukmi a šípmi...navyše s husími krídlami na chrbte ! Nikdy som nepochopil, ako sa dostanú k jablkám na strome, ako si s tým hendikepom zahrajú futbal a dokážu v rozporoch obhájiť v bitke, svoj - určite mľandravý - názor. Postihnuté degenerované bytosti s chlapčenskými genitáliami... Anjeli. Bŕŕŕ stále ma z nich striasa.

To černoch v betleheme, ktorý za každú jemu vhodenú korunu zazvonil a pokýval hlavou, bol iná káva. Predstava koľko korún takto nažobre, vzbudzovali vo mne závisť a špekulácie, ako sa k nim beztrestne dostať...

Neznesiem doma ani dnes podobné diela a výraz gýč, je podľa mňa prislabý na pomenovanie symbolu strážcu cností.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?