Jedno je isté, najväčší vplyv na kvalitu týchto hodnôt, ich šírku a trvácnosť, postup nadobúdania i reprodukcie, v celom ďalšom živote už hotového človeka - má popri predpokladoch jedinca, hlavne učiteľ ! On má tiež na svedomí silnú tvorbu a transformáciu charakteru, výdrže a mnohých ďalších atribútov zdatného človeka, využívaných potom v prejavoch podvedome.
Učiteľ ! Slovo, ktoré by sa mala písať vždy s veľkým začiatočným a okrasným písmom! Výsostné práva patriace v dávnej minulosti tomuto stavu, v staroveku i stredoveku, u všetkých kultúr sveta, transformované aspoň do úcty v bývalom režime... V súčasnosti prehliadané, tlačené na okraj dôležitosti, ponížené na úroveň remesla bez zlatého dna...
Verbálne vystúpenia potenátov, tiež "venovania" komunikačných prostriedkov, už iba neslano a mdlo upozorňujú, na dôležitosť vedomostí, morálnu zdatnosť pochádzajúcu zo správnej výchovy našich detí. Neúčinnosť týchto výkrikov potvrdzuje fakt, v akých podmienkach dnes pracujú, aké výhody plynú učiteľovi v porovnaní so zvyškom inteligencie, či strednej sociálnej vrstvy spoločnosti, v ktorej sa úzkostlivo, no neúčinne snažia udržať. Celá spoločnosť ignoruje tento stav a topí ho svojim prehliadaním. Hanba zostáva na kompetentných vo vláde a parlamente !
Nik nepochybuje, že úroveň čohokoľvek a v školstve to platí generálne, je človek. Učiteľ rozhodne tvorí základ celého procesu pri formovaní osobnosti žiačika a navyše jasne naznačí cestu jeho budúcej sebarealizácie, nepriamo vývoja celej spoločnosti... Nuž, ako pevný základ štátotvornosti, toto povolanie dnes nevyzerá ! Kedysi sľubované príspevky na oblečenie, vallness pobyty k regenerácii psychiky, voľný prístup ku akejkoľvek kultúre u nás zdarma, no hlavne spravodlivé odmeňovanie za poslanie vykonávané pre generáciu budúcnosti. Nikdy neboli uvedené do reálu, pritom iba zadubenec nevidí, ako veľmi sú opodstatnené...
Za ich zdieľanie osobných hodnôt a vedomostí so svojimi zverencami, nadhľadový postoj pri hodnotení schopností, kritiku so zmyslom pre cit, a aj mnohé iné, už dávno mal byť namiesto "Dňa učiteľov", stanovený "Mesiac učiteľov" a z vďaky za objektivitu a vzťah! voči horde originálov v triede, by som im udelil dôchodok v 55-tich...! Aj tak by svojim deťom zostali navždy k dispozícii, lebo u nich nie je každý z nich iba spomienka, ale súčasť života...
Namiesto toho im spoločnosť, vo falošnej aktivite a ústretovosti, uštedruje rany pod pás, zasahovaním do procesu vzdelávania a výchovy častými zmenami osnov, nezmyselným zbieraním kreditov, zbytočnými školeniami v čase voľna... No a platmi na úrovni operátora linky pri ich nástupe do zamestnania a výške ako u operátora linky pri odchode do dôchodku... Zato nedostatočné vybavenie učebnými pomôckami, im čoraz častejšie nahrádza napádanie rodičmi nespratných žiakov, za ich tresty. Stupídny príklad pre neprispôsobivé deti, doteraz neriešený ! Dehonestácia na celej čiare !
Základy nášho školstva potom vyzerajú, ako zničená učiteľka v dôchodkovom veku, so syndrómom vyhorenia, deptaná a unavená večným rozdávaním sa, kritikou nevhodného, s nekonečnými pokusmi o niečo lepšie, žobre v patričnom odeve o uznanie spoločnosťou a vládou... A osadenstvá škôl, málo reptajúce a neschopné postaviť sa za uznanie svojej výnimočnosti rebéliou, bez sily odborov... Odkiaľ sa stále berie tá gracióznosť, ochota a pokoj v správaní, úsmev na tvárach učiteľov ?!
