Fajnovka

Autor: Pavol Štulajter | 7.3.2011 o 13:45 | (upravené 7.3.2011 o 14:49) Karma článku: 4,89 | Prečítané:  960x

Priestor pred dedinským "kulturákom", sa z ďalej zdal byť celý prekrytý šedou celtovinou, so špicami dohora. Z bližša, ako stredoveký vojenský tábor, o desiatich priestranných stanoch, každý malé šapito... Priestorom však neznejú "surmity", ale šlágre z konca minulého storočia, "prekladané" ako sendvič, "Hergotovými ľudovkami". Jedna stena na stane, nahradená stolmi a výdajnou doskou - ako na trhovišti.  Všetci, za "pultami", v ošumelých odevoch, s klobúkmi na hlavách, obsluha - priveľa mužov i žien. Niektoré s farebnými zásterami od pása. Na sobotu ráno, je na priestranstve, s dlhými lavicami z "bavorského októberfestu", slušná kopa ľudí. Celé rodiny postávajúcich na zvetranom betóne medzi rýchlym občerstvením, s "osmažencami" v rukách... Prevládajú deti, biele primazané i černejšie, pletú sa a pobiehajú - hlavne na jenom mieste...Tam na drevenej EU-palete, práve zbavujú stokilové zabité prasiatko srste...

S dvadsiatkou a igelitkou v ruke, v chladnom marcovom ráne, som teda nasával atmosféru posledného fašiangu na Záhorí. Pravdaže, zátišie dopĺňa pár zarastených, prešedivených junákov, s plastovými pohármi v hrsti. Srkajú víno a nostalgicky prežívajú jarmočné dianie na rannom slniečku po svojom. Najviac dávajú pozor na aktívnych šarvancov, aby do nich silnejšie nevrazili... Mne se to podarilo a s pardónom za vyčrpnutie moku z pohára, som rýchlo prekľučkoval čo najďalej...

Dedinská zabíjačka propagovaná týždeň v rozhlase, organizovaná obecným úradom... Vysvetľovalo to mnohé... Väčšina inkasujúcich za jedlo, bola z tejto inštitúcie, bez zábran brali na striedačku peniaze s následným dokladaním okruškov chleba na tácku, že pri várniciach na guláš, boli z núdze menovaní čudáci so spopolnenými  cigaretami v ústach nad odkrytým jedlom... Oblečenie, miestami ako masky k morene, miestami ako od stola úradovne, s mastnými škvrnami, starosta v klobúku a lekárskom plášti... Keď som pri obchôdzke ešte zazrel prefarbenú blond v päťdesiatke, pri maxipekáči s cigánskou, uhýbajúcou úškľabkom, pred dymom špaku cigarety vrazenej v pravom kútiku krvavých pier...! zároveň sa voľnou rukou škrabala v bujnej nezakrytej hrive (vždy lepšie ako v zadku...) a dávkovala kontinuálne kliešťami mäso do žemlí, pripravovaných kolegom... Nebolo o čom! Vedel som, že nie deficit zdravotných preukazov, ale základy fajnovosti, pestované starou dobou, mi práve vyfúkli žvanec z taniera...! 

Ešte vo dverách bytu pri odchode, som dostal zdôraznenú radu: "A nezabudni k jaternici a klobáske aj kúsok mäsa, nech je zabíjačka kompletná! Tých škvariek stačí kilo!"

... Priniesol som od oficiálneho mäsiara, vydarený bôčik. Ešte aj dnes chutí s domácou knedlou a dusenou kapustou, ako božia mana... O zabíjačke manželke stačilo porozprávať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?