Pri výmene vlády, hlasno a často oboznamujú nástupníci pozostalý národ so spúšťou, ktorú zanechala bývalka ! Tak radi opakujú zveličované negatíva a bankrotné podmienky, že tomu uveria aj sami. No neodskáču si to porazení rivali, vinníci sú nakoniec tí, čo to zaplatia... My všetci !
Na komunálnych úradoch je to však inak... Po náhlivom vyprataní pôsobiska, ktoré primátor či starosta neobháji vo voľbách, to zostáva takmer ako po zlodejoch... Ako ? Či doslova ?!!! Pracovisko, ktoré celé roky živilo predstaviteľa obce, zrazu stratí fazónu úradu. Chýba počítač, televízor, trofeje ocenení, súťaží, často aj sedacia súprava, či písacie potreby... Všade sa váľajú len nezaplatené faktúry a iba neskôr sa prichádza na skutočné, omnoho väčšie dlžoby !!! Tie odmeny nad pomery odchádzajúcim, hoci posledné peniaze z pokladne obce, udrú do očí ako prvé... Väčšina bolesti je však odhaľovaná pomaly, neskôr. To aby nedostal nový starosta infarkt, alebo zajačie úmysly... Hoci úradníkom je dobre známy skutočný stav na strane - má dať a dal, len postupne, ako výmenným obchodom za náklonnosť a ústupky, upovedomujú nových vodcov o slabinách.
Nastupujúci býva na novom poste neistý, neznalý rozhodujúcich detailov, nerozhľadený a je vďačný za akúkoľvek informáciu a radu podriadených. Preto, kým si vytvorí charakteristiky okolia, ani mu na um nezíde spoluviniť osadenstvo, to by zostal sám vojak v poli a voľby sú predsa tajné, takže nevie...
Zostáva zverejniť, že môže zato jedine zlodej, ktorý prehral voľby, napchal si kešeň a stal sa zlou minulosťou, na ktorú treba zabudnúť. Nepostihnuteľný zákonmi, tak zostávajú aj spolupáchatelia a mať charakter, bez zisku, sa nenosí. Vinníci sú predsa tí, čo to zaplatia... My všetci !
Zažil som to na vlastnej koži, takže viem o čom píšem. Nedarí sa toto - dieťa demokracie kapitálu, dnes už dosť staré a "vypasené", spacifikovať. Prerástlo nám celkom cez hlavu...