Žeby sa naozaj opakovala história, po špirále, len o dajaký polstupeň na inej úrovni ?!
To sa teda máme načo tešiť a aj príroda dáva tiež predohru možného, čo tu bolo. Teraz už permanentne, vždy inde na zemeguli. Dúfam iba, že sa "nedožijeme potopy a doby ľadovej !" Hoci likvidačné suchá, záplavy a cunami tiež nie sú "bohviečo"... Sme ľudia v tomto stave na Zemi najväčšími akcionármi...?
V spoločenských vzťahoch, tiež nič nové pod slnkom. Spoločné vlastníctvo majetku, popri osobnom, súkromnom, už bolo, no akosi vždy, ťahalo za kratší koniec, tak prečo u nás teraz nedoprivatizovať ?! Veď až pocítime dopady, potom... Genéza vývoja človeka a spoločenských vzťahov sa nezastavila pri kolese, ale odvtedy to človek roztáča kolosálne v každej oblasti sebadeštrukcie, za cenu výhod pre pár jedincov v spoločnosti a na svete vôbec... Aj vojny menili vlastnícke vzťahy vo veľkom, ale bez - vyššieho práva jedinca - na slušný život v časopriestore Zeme, preto boli zbytočné... Chcem, aby to všetko vyznelo odstrašujúco, no neviem...?!
Keď sa všetko sprivatizuje na Slovensku, predpokladám, že ľudia, najimä tých deväťdesiat percent mimo finančnej oligarchie, bude veľmi intenzívne rozmýšľať nad - zoštátnením, zospoločenštením výrobných prostriedkov, bánk, softvéru a politiky. Demagógia okolo spoločného - štátneho majetku, že hospodárenie s takým je dopredu stratené a podobne, lebo...ľudia a ich vlčie inštinkty... Židoboľševizmus, sa u mladých podarilo stotožniť s národným, keď ide o majetok. Opak je realita. Národné by malo byť iba všetkým rovnako prístupné a užívateľné - ako dnes ešte vzduch. Nie ako súkromné ! Teraz pre väčšinu nedostupné, nedosiahnuteľné bohatstvo jedincov - ani pápežským zázrakom, raz zas vezmú do vlastných rúk múdri... Budú si hromadne opakovať, že ide hlavne o osobnú slobodu, obmedzovanie, ktoré už teraz cítia, len niektorí, pretože ešte sa hromadne nehladuje a nemrzne... Výmenu štátneho majetku za žobrákov a bezdomovcov, za chudobu a ohrozenie existencie, nielen u cigánov, vidno v štáte jasne... Neriešiteľné!
O otroctve počul každý, ale uveriť čo len v podobenstvo opakujúcej sa špirály na vlastnej koži, že nás postihne hoci v mäkšej forme, nechceme. Necítite to v obmedzovaní zákonmi našimi, ale hlavne od nadriadených, raz sovietskych, inokedy nemeckých, či amerických - že už sme v ňom...?!
Už dlho väčšina v spoločnosti, hlavne dúfa... V lepšie podmienky života a verí potentátom - "...teraz už hádam týto neklamú, teraz to už musí vyjsť, nielen balamutenie...!" No akoby ani nešlo o človeka, najcennejší "artikel" v dejinách, vždy nakoniec zisťujeme v reálnom živote, starú pravdu, že stále platí "... všetko ti sľúbim - hovno ti dám...!". Tak pokiaľ jesto čo, privatizujme, keď nebude - znárodníme... Aj to bude reforma, možno konečne k lepšiemu...
Príspevok k náznakom v sociálnej oblasti roku 2011 na Slovensku.
